Katolícka charita v Lučenci pomáha už siedmy rok. Jedenásť dobrovoľníkov pomáha ľuďom v sociálnej núdzi. Jedlom, šatstvom ale i dobrou radou. Minulý týždeň sa snažili verejnosti priblížiť svoje aktivity i to, aké podoby má bieda. Vo svojich priestoroch privítali aj žiakov.
LUČENEC. Pri príležitosti Európskeho roka proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a súčasne sviatku patrónky charity, svätej Alžbety, sa v piatok v šestnástich charitatívnych zariadeniach na Slovensku konal Deň otvorených dverí. Charitatívny dom v Lučenci navštívilo vyše sto ľudí. Medzi nimi boli aj žiaci základných a stredných škôl.
Aktivity charity sú rôzne
Charita má sídlo na Ulici Dr. Herza. „Pracuje nás tu jedenásť dobrovoľníkov. Všetkých nás spája chuť pomáhať tým, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitli v biede. Evidujeme štyridsaťštyri bezdomovcov. Snažíme sa im dať oblečenie, stravu, teplý čaj, ale pomáhame im vybavovať aj rôzne doklady, aby sa mohli zaradiť do spoločnosti," hovorí Daniela Nagyová, ktorú možno považovať za priekopníčku v starostlivosti o sociálne slabých v Lučenci.
Medzi pravidelné činnosti katolíckej charity patrí aj pomoc viacdetným rodinám. „Každý mesiac im odovzdávame potravinové balíčky, školské potreby a šatstvo, pomáhame im vybaviť potrebné náležitosti na úradoch. Pomáhame aj matkám, ktoré sa ocitli v núdzi a váhajú, či ísť alebo neísť na potrat. V takýchto prípadoch spolupracujeme s neziskovou organizáciou Fórum života. Takto sa nám spolu napríklad podarilo zachrániť dvojičky, ktoré sa narodili v Lučenci. Dodnes sme s rodinou v kontakte," tvrdí Nagyová, ktorá s ostatnými dobrovoľníkmi navštevuje aj starších osamelých ľudí a chorých v hospici.
Akýkoľvek dar poteší
V charite evidujú štyridsaťštyri bezdomovcov, no v uliciach sa ich potuluje oveľa viac. „Z tých, ktorých poznáme, má najmladší osemnásť a najstarší šesťdesiatpäť rokov. V zimných mesiacoch im denne dávame teplú stravu a oblečenie. Minulú zimu nikto nezamrzol," hovorí vedúca charity.
Bieda niektorých rodín sa nedá opísať. Ľudia sa k nešťastiu iných stavajú rôzne. Niektorých pohľad na biednych odpudzuje, druhí sa snažia pomôcť.
„Doma sme mali topánky, ktoré vyzerali ako nové, ale my sme ich už nepotrebovali, tak sme ich vyložili vedľa kontajnera. Na druhý deň tam už neboli. Možno ich dnes nosí nejaký ujo, ktorý nemá kde spať," zdôveril sa jedenásťročný Adrian Miko, ktorého sme v piatok stretli v charite v Lučenci. Aj jeho rovesníčka Deniska Šebeková už pomohla človeku z ulice.
„Spolu s kamarátkou Miškou Ročkárovou sme pred obchodným domom stretli takého chudobného uja, ktorý mal pri sebe psíka. Tak sme im šli kúpiť jedlo. Ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi, treba pomáhať," tvrdí piatačka. Ak by ste chceli pomôcť i vy, milí naši čitatelia, akýkoľvek dar charitu poteší.
Autor: Zita Suráková ml.