RIMAVSKÁ SEČ. V minulých dňoch navštívili okres Rimavská Sobota a Revúca členovia predsedníctva slovenského výboru pre UNICEF. Prišli sem na pozvanie Dušana Rybára, ktorý je zároveň odborníkom na problematiku rómskeho etnika v Detskom fonde Organizácie spojených národov. Rómska populácia tvorí na Slovensku jedenásť percent obyvateľstva. V niektorých okresoch je však rómskych rodín viac ako je slovenský priemer. Jedným z takýchto je aj okres Rimavská Sobota.
Slovami sa to dá len ťažko opísať
„Navštívili sme obce, v ktorých žije viac Rómov ako majoritnej skupiny. Videli sme, ako žijú Rómovia v Klenovci, Ratkovej, Rimavskej Seči, ale i na rómskom sídlisku na Dúžavskej ceste. Práve na tomto sídlisku sme sa stretli s agresivitou a nadávkami. Tunajší obyvatelia dokonca na nás aj fyzicky zaútočili. Nepáčilo sa im, keď som im povedal, že za jednu krabičku cigariet sa môžu štyrikrát okúpať v hygienickom centre, kde je poplatok 50 centov, alebo si za osemdesiat centov vyprať veci,“ hovorí Dušan Rybár, ktorý je členom UNICEF-u viac ako dvadsať rokov a v jeho výkonnom výbore pôsobí už jedenásť rokov.
Jeho kolegovia boli doslova šokovaní. „To, čo videli, sa dá slovami len ťažko opísať. Zhodli sme sa v tom, že hoci žijeme v strednej Európe, v niektorých rómskych štvrtiach žijú v horších podmienkach ako v Ugande či Keni,“ tvrdí Rybár.
S Rómami to ide dole vodou
Rajónom detského lekára Dušana Rybára sú obce Rimavská Seč, Janice, Zádor, Cakov, Ivanice, Číž, Lenártovce, Chanava, Chrámec a Vlkyňa. Ročne sa tu narodí okolo šesťdesiat detí, z čoho 90 percent pripadá na rómsku populáciu.
„Tieto deti sa rodia do žalostných podmienok. Veľakrát sa ich rodičia o ne nevedia postarať a mnohé hladujú. Mal som dvanásťročnú žiačku, ktorá už bola mamičkou. Deti sa pre tieto rodiny stávajú zdrojom príjmu. Do môjho regiónu patrí napríklad aj obec Chrámec s rómskou osadou bez pitnej vody a elektriny. Žijú tu tri ženy, ktoré majú už 25 detí a ďalšie je na ceste,“ opisuje žalostnú situáciu pediater. S Rómami to podľa neho ide dolu vodou od deväťdesiatych rokov. Zanikli poľnohospodárske družstvá, výrobné fabriky, začalo sa stavať menej štátnych bytov. Najskôr bol k nim štát štedrý, potom dávky postupne znižoval, ubudli pracovné príležitosti a rómska populácia začala strácať pracovné návyky.
Chýba systémové riešenie
„Viackrát som apeloval na mojich kolegov z predsedníctva slovenského výboru, aby vyšli do terénu a videli, ako sa tu žije. Situácia sa z roka na rok zhoršuje. Ak sa opäť nepozbiera poľnohospodárstvo a títo ľudia nedostanú šancu zamestnať sa, bude to ešte horšie. Rôzne projekty z Európskej únie, ktoré sa Rómov snažia vyškoliť za košikárov či rezbárov, sú pre nich neperspektívne. Projekt rómskych asistentov detských lekárov prestal fungovať. Z 28 vyškolených pracujú len traja a ani tí nevedia, čo ich čaká. Je to smutné, že žijeme v strednej Európe a v niektorých prípadoch, čo sa Rómov týka, sa skôr podobáme na rozvojové krajiny,“ hovorí Rybár. Podľa neho Slovensku chýbajú systémové riešenia rómskej problematiky.
„Mali by sme ich podchytiť vo vzdelávaní, v práci, ale i v zdraví. Videl som deti chudé a bledé, ktorým hlísty vychádzali von cez ústa a nos. Parazity v črevách im odoberajú živiny. Infekcii možno predchádzať len prísnou hygienou, no práve tá je v rómskych chatrčiach biedna,“ prízvukuje pediater.
Napriek všetkým uvedeným okolnostiam sa môže Slovenská republika pochváliť tým, že patrí medzi prvých päť štátov v preventívnom očkovaní detí a dorastu. Je to však len preto, že lekári chodia do terénnu, do rómskych osád a dedín a na mieste očkujú tie deti, ktoré sa ani na opakované pozvanie nedostavia do ambulancií.
Spoliehajú sa len na štát
Pod palcom má osady, ktoré sú priam modelovým príkladom toho, ako vyzerajú obce, kde sú majoritnou časťou obyvateľstva Rómovia. Odpadky sa tu kopia vedľa domov. Stávajú sa tak rajom pre hlodavcov.
„Počas mojej praxe som videl veľa pohryzených detí. Takého deti musia ísť k infektológovi do Lučenca, aby boli zaočkované proti besnote. Treba vybrať tri až päť injekcií, je to špeciálne očkovanie. Veľa detí tento počet nedoberie, ich matky totiž nemajú ani na cestovné do Lučenca,“ opisuje krutú realitu detský lekár. Napriek pozitívnej motivácii k štúdiu v podobe rôznych príspevkov väčšina žiakov ukončí školu na prvom stupni. So základným vzdelaním ich nikto nezamestná. A tak sa spoliehajú len na jedno - že sa o ne postará štát.
„S kolegami z výboru sa najbližšie stretneme na východnom Slovensku. Situácia je tam podobná ako u nás, ak nie ešte horšia,“ uzavrie Rybár.
