Výročie múzea si pripomenú výstavou Rómskeho rezbára

RIMAVSKÁ SOBOTA. Plastiky a reliéfy rómskeho rezbára Dezidera Fert‹a vystavia v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote 16. júla. Ako informovala autorka výstavy a riaditeľka múzea Oľga Bodorová, výstava v rámci okrúhleho 130.výročia založenia Gemersko-malohontského múzea sa nesie v intenciách špecializácie múzea na rómsku kultúru.

Výstavu nazvali Rómsky rezbár Dezider Fert‹ (1921-1996). Predstavia na nej 68 plastík a reliéfov zo zbierkového fondu múzea. Exponáty pochádzajú z rokov 1980 až 1996, kedy bol rezbár na vrchole tvorby. "Dezider Fert‹ sa narodil 22. 2. 1921 v obci Šankovce, dnes Gemerská Ves v okrese Revúca. V obci žili usadení maďarskí Rómovia, takzvaní rumungri, ktorí sa okrem iného venovali muzikantstvu. Rómštinu už generácie 20. storočia neovládajú. V rodine usadlých Rómov Fert‹ovcov získal Dezider Fert‹ potrebné vzdelanie. V mladosti mu učarovala hra na cimbale a neskôr hrával v kapele v neďalekých kúpeľoch Levárt, predtým Strelnice. Jeho pôvodným zamestnaním bola pedagogická dráha na Strednej poľnohospodárskej škole v Lučenci," povedala o rezbárovi Bodorová.

Dezider Fert‹ žil istý čas v Jesenskom a aj v Košiciach. Neskôr sa natrvalo usadil v rodnej Gemerskej Vsi, kde pracoval na družstve ako agronóm a kurič. Všestranný umelec nezostával len pri hre na cimbal. K drevu získal vzťah už ako malý žiak. "Na obdobie jeho začiatkov sa viaže negatívna skúsenosť. Ako veriaceho katolíka ho inšpirovali cirkevné témy. Už na základnej škole z dreva vyrezal svoju prvú sošku Panny Márie. Ukázal ju učiteľke, ktorá ho pochválila. Nadšený chlapec išiel so soškou za mladým kňazom, ktorý zareagoval neadekvátnym spôsobom. Zdá sa, že nič netušiaceho mladého umelca nepochopil. Dobil ho s vysvetlením, že sa vysmieva Panne Márii. Po negatívnom zážitku s kňazom, ktorý mladému Fert‹ovi neporozumel, nadaný muž na dlhý čas na umeleckú tvorbu zanevrel," dodala autorka pripravovanej výstavy.

Tvorbe sa rómsky rezbár začal venovať až po smrti manželky. V rokoch 1980 až 1996, čiže v priebehu 16 rokov vytvoril súborné dielo, ktoré v sebe nesie pečať a podobenstvo rezbára, ktorý vnímal okolitý svet intenzívnejšie ako jeho okolie. Fert‹ rozvíjal svoj talent postupne, pričom striedal sotva 20 centimetrov vysoké úzke drevené soklíky a ploché dosky reliéfov. Venoval sa svetským námetom z tradičného a súčasného života Rómov a nerómov a zaujímali ho aj náboženské motívy prameniace v kresťanstve.

V poradí druhá samostatná výstava rómskeho rezbára Dezidera Fert‹a na pôde múzea ponúka výrez z tvorby nežijúceho autora. Podáva vierohodné svedectvo o umeleckom nadaní Rómov v regióne Gemer-Malohont. Verejnosť si ju môže v Rimavskej Sobote pozrieť od 16. júla.