ČELOVCE. Problémy s cukrovkou mu zmenili život. Pred štyrmi rokmi prišiel o nohu. Svet aktívneho človeka sa odrazu zmenšil na niekoľko izieb. Namiesto depresie sa však Ján Čičmanec z Čeloviec pustil do košikárstva. Dnes ho v okolí poznajú ako šikovného remeselníka.
Doma má odložený košík po prastarom otcovi
„Kurz pletenia v dedine rozbehla evanjelická farárka. Ponúkol som svoj byt ako učebňu a spolu so ženami z dediny sme sa učili,“ povedal Ján, ktorý v košikárstve nie je žiadny nováčik. K pleteniu pričuchol ešte v detstve.
„Máme to v rodine. Prastarý otec bol šikovný kolár. Ešte dnes mám odložený jeho košík, ktorý má už takmer 90 rokov a je stále zachovalý.“
Ján má odloženú aj svoju prvotinu. Košík podľa neho nie je ideálny, no vzdať sa ho nechce. „Je mi ľúto, keď sa musím rozlúčiť čo i len s jedným kusom. Nie je to sériová výroba a do každého vpletiem časť svojho ja,“ skonštatoval Čelovčan, ktorého výrobky s a nenachádzajú len v slovenských domácnostiach. „Vzali ich ako dary do Kanady, Rakúska i na Cyprus,“ vymenoval.
Za štyri roky vyrobil stovky košíkov, prútených obalov na fľaše, váz či ozdobných predmetov. Fantázii medze nekladie, z prútia dokáže upliesť takmer čokoľvek za rekordne krátku dobu. „Všetko závisí od vzoru, veľkosti či materiálu. Ak robím pletené dno, je to časovo trochu náročnejšie, no priemerne mi výroba jedného košíka trvá len pár hodín,“ skonštatoval Ján, ktorý si spomína aj na časovo dlhšiu záležitosť.
Kilogram materiálu
ho vyjde na 24 eur
V rámci diplomovej práce jedného študenta uplietol truhlu. „Robil som ju asi dva týždne. Keď som vo vani namáčal prútie hrubé ako palec, vytŕčalo až na chodbu. Problém bol dostať vyše dvojmetrovú truhlu zo spálne,“ spomenul na žartovnú príhodu.
Prácu zručného remeselníka s obľubou obdivujú návštevníci remeselných workshopov či Hontianskej parády. Svoje umenie predvádza aj turistom, ktorí navštívia Čelovce. „Zaujíma to najmä deti. Ukážem im základ a ony sa potom učia pliesť.“
Ján ponúka svoje výrobky na predaj. Určovanie cien mu dá zabrať. „Ak by som prepočítal to, čo som použil, nikto by si to nekúpil. Jeden kilogram materiálu ma vyjde na 24 eur a z takého množstva sa veľa urobiť nedá. Je to však kratochvíľa, ktorej sa nechcem vzdať,“ zakončil.
Autor: Jozef Mikuš